Karnozín, mozog a kognitívne funkcie pod lupou vedy: Ako tento telu vlastný dipeptid chráni nervové bunky, podporuje pamäť a sústredenie, bráni rozvoju demencie a pomáha pri autizme

Ľudský mozog predstavuje síce len približne 2 % celkovej telesnej hmotnosti, no v pokojovom stave spotrebuje až 20 % všetkého kyslíka a 25 % glukózy v organizme. Táto extrémna metabolická aktivita má však svoju daň: v mozgových bunkách (neurónoch) vzniká každú sekundu obrovské množstvo voľných kyslíkových radikálov. Keďže sú membrány neurónov a synapsií tvorené prevažne jemnými polynenasýtenými mastnými kyselinami, mozgové tkanivo je zo všetkých orgánov ľudského tela najzraniteľnejšie voči oxidačnému poškodeniu, chronickému zápalu a hromadeniu poškodených bielkovín.

Kým v mladosti dokáže nervová sústava toto opotrebovanie plynule kompenzovať, približne po 35. až 40. roku života dochádza k postupnému poklesu vnútornej ochrany. Znižuje sa tvorba telu vlastných neuroprotektívnych látok, zhoršuje sa mikrocirkulácia krvi v mozgovej kôre a v medzibunkovom priestore sa začínajú hromadiť zoxidované molekuly a voľné ióny kovov. Navonok sa tieto procesy prejavujú ako zhoršenie kognitívnych funkcií – oslabenie pracovnej a dlhodobej pamäti, pomalšie vybavovanie si slov, strata koncentrácie, rýchla psychická unaviteľnosť a v neskoršom veku aj nástup demencie či Alzheimerovej choroby.

Moderná neurobiológia, pediatrická neurológia a gerontológia sa pri hľadaní účinnej ochrany nervovej sústavy zhodujú na význame molekuly, ktorú si naše telo prirodzene ukladá priamo v mozgu – Karnozínu. V tomto rozsiahlom prehľade sa pozrieme na to, ako karnozín zlepšuje kognitívny výkon a pamäť, ako celkovo chráni mozog pred každodenným opotrebovaním, ako bráni rozvoju Alzheimerovej choroby a demencie, prečo prináša prelomové výsledky pri poruchách autistického spektra (PAS) u detí aj dospelých a prečo pri jeho užívaní rozhoduje vysoká čistota (viac ako 99 %) a plná 500 mg dávka.

Prečo je karnozín pre mozog nevyhnutný a ako ovplyvňuje kognitívne funkcie?

Ak by ste v laboratóriu analyzovali rozloženie karnozínu v ľudskom tele, zistili by ste, že organizmus si túto látku cielene sústreďuje v tkanivách s najvyššou spotrebou energie a elektrickou aktivitou – predovšetkým v mozgu (v čuchovom laloku, prefrontálnej mozgovej kôre a hipokampe). Na rozdiel od väčšiny bežných rastlinných antioxidantov, ktoré cez prísny filter hematoencefalickej bariéry vôbec neprejdú, využíva karnozín špecializované transportné prenášače (PEPT2), ktoré ho z krvi aktívne prepravujú priamo do mozgového tkaniva a gliových buniek.

Pojem kognitívne (poznávacie) funkcie zahŕňa všetky kľúčové duševné procesy, pomocou ktorých vnímame svet, pamätáme si informácie, komunikujeme a riešime úlohy. Výskumy ukazujú, že úbytok vlastného karnozínu v mozgu (ktorý medzi 20. a 70. rokom života dosahuje viac ako 60 %) priamo zasahuje päť hlavných kognitívnych oblastí, ktoré dokáže cielené dopĺňanie karnozínu opäť podporiť:

• Epizodická a verbálna pamäť (Hipokampus): Schopnosť zapamätať si udalosti, mená, tváre a plynule si vybavovať správne slová pri rozhovore. V dvojito zaslepenej klinickej štúdii na Tokijskej univerzite (Hisatsune et al., 2016) viedlo dopĺňanie karnozínu k preukázateľnému zlepšeniu verbálnej epizodickej pamäti a k zachovaniu hustoty bielej hmoty mozgu.
• Pracovná pamäť a exekutívne funkcie (Prefrontálna kôra): Schopnosť udržať v mysli viacero informácií súčasne, plánovať kroky, analyzovať problémy a robiť správne rozhodnutia pod časovým tlakom.
• Koncentrácia, bdelosť a udržanie pozornosti: Schopnosť sústrediť sa na jednu činnosť bez rozptyľovania a prekonávať tzv. „mozgovú hmlu“, ktorá vzniká pri oxidačnom preťažení neurónov.
• Rýchlosť spracovania informácií a psychomotorické tempo: Rýchlosť, akou mozog vyhodnotí zrakový alebo zvukový podnet a odpovie naň. Karnozín chráni myelínové pošvy nervových vlákien pred peroxidáciou lipidov, čím udržiava vysokú rýchlosť vedenia nervového vzruchu.
• Odolnosť voči duševnej únave a stresu: Počas dlhej psychickej práce sa vo vnútri neurónov hromadia kyslé metabolity (vodíkové katióny), ktoré spomaľujú výrobu energie v mitochondriách. Karnozín funguje ako vnútrobunkový pufer (tlmič kyslosti), ktorý v neurónoch okamžite neutralizuje prekyslenie a predlžuje mentálnu výdrž.

Celková ochrana mozgu a nervovej sústavy: Ako karnozín chráni neuróny každý deň

Ochrana mozgu sa zďaleka netýka len seniorov a neurodegeneratívnych ochorení. Naša centrálna nervová sústava čelí každý deň obrovskému náporu pri duševnej práci, psychickom strese, nedostatku spánku, pôsobení toxínov z prostredia či kolísaní hladiny glukózy v krvi. V zdravom organizme plní karnozín úlohu každodenného komplexného neuroprotektora, ktorý chráni mozgové bunky na piatich základných úrovniach:

01 / Antioxidačná ochrana tukových membrán neurónov a synapsií

Keďže mozog spotrebúva až 20 % všetkého kyslíka v tele, v jeho bunkách nepretržite vznikajú agresívne voľné kyslíkové a dusíkové radikály. Tie útočia na jemné omega-3 mastné kyseliny (DHA), z ktorých sú vybudované obaly neurónov a nervových zakončení – tento proces sa nazýva peroxidácia lipidov. Karnozín priamo v mozgovom tkanive neutralizuje voľné radikály aj toxické produkty rozpadu tukov, čím udržiava bunkové membrány neurónov neporušené, pružné a plne schopné prenášať elektrické signály (Boldyrev et al., 2013).

02 / Ochrana mozgových mitochondrií a udržanie bunkovej energie ATP

Každý jeden neurón v mozgovej kôre obsahuje stovky tisíc mitochondrií (bunkových elektrární), ktoré musia bez prestávky vyrábať energiu ATP. Pri dlhom sústredení a psychickej záťaži dochádza v neurónoch k hromadeniu vodíkových katiónov (kyslému posunu pH) a k oxidačnému preťaženiu mitochondrií, čo pociťujeme ako náhly útlm a duševnú vyčerpanosť. Karnozín pôsobí v neurónoch ako okamžitý vnútrobunkový pufer – vyrovnáva pH vo vnútri bunky, chráni mitochondriálne membrány a zabezpečuje plynulú tvorbu energie pre mozog.

03 / Regulácia glutamátu a ochrana pred stresovým preťažením (Excitotoxicitou)

Glutamát je hlavný dráždivý neurotransmiter nevyhnutný pre bdelosť a učenie. Pri chronickom strese, pracovnom vypätí alebo nevyspatosti sa však glutamátu do synapsií uvoľňuje priveľa – neuróny sú nadmerne dráždené, zahltené vápnikom a dochádza k ich poškodeniu až odumieraniu (jav nazývaný excitotoxicita). Karnozín podporuje transportéry, ktoré prebytočný glutamát zo synaptických štrbín bezpečne odčerpávajú, čím chráni nervovú sústavu pred preťažením a vyhorením (Shen et al., 2010).

04 / Podpora prekrvenia mozgovej kôry a ochrana cievneho endotelu

Výkonnosť mozgu je priamo závislá od prietoku krvi cez hustú sieť drobných mozgových kapilár. Karnozín chráni výstelku týchto ciev pred oxidačným stresom a cukrom, podporuje prirodzené uvoľňovanie cievneho oxidu dusnatého (NO) a udržiava kapiláry pružné. Tým zabezpečuje optimálne okysličenie a výživu mozgovej kôry pri každej duševnej činnosti.

05 / Vnútrobunkové čistenie (Proteazómy), tlmenie neurozápalu a ochrana telomér

Keďže sa väčšina neurónov počas života nedelí a nevymieňa za nové, musia sa priebežne čistiť od poškodených bielkovín pomocou bunkových čističiek – proteazómov. Karnozín obnovuje aktivitu proteazómov, tlmí tichý neurozápal mozgových imunitných buniek (mikroglií) a zároveň v podporných bunkách mozgu chráni koncové časti chromozómov (teloméry) pred skracovaním (Shao et al., 2004), čím udržiava nervové tkanivo biologicky mladé.

Karnozín, demencia a Alzheimerova choroba: Ako chráni mozog pred neurodegeneráciou?

Jednou z najväčších hrozieb pre kognitívne zdravie v druhej polovici života je rozvoj neurodegeneratívnych ochorení – predovšetkým Alzheimerovej choroby a vaskulárnej (cievnej) demencie. Vedecké tímy z King's College London, talianskych a japonských univerzít (Preston et al., 1998; Hipkiss, Journal of Alzheimer's Disease, 2007; Corona et al., PLoS One, 2011) zistili, že karnozín dokáže zasiahnuť priamo proti štyrom hlavným príčinám vzniku demencie a Alzheimerovej choroby:

01 / Blokovanie zhlukovania beta-amyloidu a tvorby senilných plakov

Hlavným patologickým znakom Alzheimerovej choroby je hromadenie lepkavého peptidu nazývaného beta-amyloid (Aβ1-42) v priestore medzi neurónmi. Tento peptid sa postupne spája do nerozpustných zhlukov (tzv. senilných plakov), ktoré prerušujú synaptické spojenia a spôsobujú odumieranie nervových buniek v centre pamäti. Štúdie preukázali, že karnozín sa priamo viaže na monoméry beta-amyloidu, bráni ich vzájomnému zosieťovaniu do toxických fibríl a výrazne znižuje neurotoxicitu už existujúcich plakov.

02 / Prirodzená chelácia iónov medi a zinku v synaptických štrbinách

Prečo sa vlastne beta-amyloid v starnúcom mozgu začne náhle zhlukovať do plakov? Neurochemický výskum odhalil, že spúšťačom tohto procesu sú voľné ióny ťažkých a prechodných kovov – najmä medi (Cu2+) a zinku (Zn2+), ktoré sa pri poruche regulácie uvoľňujú do synaptických štrbín. Tieto kovy fungujú ako katalyzátory, ktoré okamžite vyzrážajú beta-amyloid do nerozpustných zhlukov a spúšťajú deštruktívny oxidačný stres. Karnozín pôsobí v mozgu ako selektívny fyziologický chelátor: nadbytočné ióny medi a zinku na seba pevne naviaže a neutralizuje ich skôr, než stihnú spustiť tvorbu amyloidných plakov (Trombley et al., 2000).

03 / Zastavenie glykácie (AGEs), karbonylácie a ochrana tau proteínov

Okrem amyloidných plakov je mozog pacientov s demenciou poškodzovaný aj procesom neenzymatickej glykácie a karbonylácie. Reaktívne cukry a toxické aldehydy (najmä metylglyoxal, malondialdehyd a 4-hydroxynonenal) sa lepia na vnútrobunkové tau proteíny a vytvárajú pokročilé produkty glykácie (AGEs). Takto poškodené tau proteíny sa v neurónoch skrútia do tzv. neurofibrilárnych klbiek, čo vedie k rozpadu transportného systému neurónu a k jeho zániku. Karnozín funguje ako priamy akceptor týchto reaktívnych karbonylových skupín – naviaže agresívne aldehydy a cukry na seba a uchráni mozgové bielkoviny pred znehodnotením.

04 / Prevencia vaskulárnej (cievnej) demencie a ochrana pred excitotoxicitou

Druhou najčastejšou formou demencie je vaskulárna demencia, ktorá vzniká v dôsledku kôrnatenia a zužovania drobných mozgových tepničiek a kapilár, čím dochádza k chronickému nedokrveniu bielej hmoty mozgu. Karnozín chráni endotelové bunky mozgových ciev pred glykáciou, podporuje tvorbu cievneho oxidu dusnatého (NO) a udržiava optimálne prekrvenie mozgovej kôry (Rokicki et al., Aging and Disease, 2015). Súčasne v synapsiách reguluje spätné vychytávanie dráždivého neurotransmitera glutamátu (cez transportéry GLT-1), čím bráni javu nazývanému excitotoxicita – teda nadmernému predávkovaniu neurónov vápnikom, ktoré sprevádza cievne mozgové príhody aj Alzheimerovu chorobu.

Karnozín a autizmus (PAS): Prečo sa oň zaujímajú mamičky a čo dokázali klinické štúdie u detí?

Jednou z najvýznamnejších oblastí, v ktorých si karnozín získal celosvetovú pozornosť detských neurológov, pediatrov a rodičov, je podpora detí s poruchami autistického spektra (PAS), Aspergerovým syndrómom, ADHD a vývinovými poruchami reči (dysfáziou). Mnohé mamičky detí s autizmom hľadajú bezpečnú, klinicky overenú a telu vlastnú látku, ktorá by pomohla dieťaťu prekonať stagnáciu vo vývine, zlepšila porozumenie reči a uľahčila mu každodenné fungovanie v kolektíve aj v rodine. Z pohľadu modernej neurobiológie totiž autizmus nie je len izolovanou odchýlkou správania, ale stavom, ktorý je v detskom mozgu sprevádzaný zvýšeným oxidačným stresom, oslabenou funkciou mitochondrií, tichým neurozápalom a nerovnováhou medzi tlmivými a dráždivými neurotransmitermi.

Výskumy ukazujú, že práve vo frontálnych (čelových) a temporálnych (spánkových) lalokoch mozgu – teda v centrách zodpovedných za tvorbu a porozumenie reči, spracovanie sluchových vnemov, emócie, plánovanie pohybov a sociálne správanie – dochádza u detí s PAS k narušeniu bunkového metabolizmu. Karnozín sa po vstrebaní a prechode cez hematoencefalickú bariéru cielene ukladá práve v týchto čelových lalokoch a v čuchovom mozgu. V nervovom tkanive následne slúži ako priamy stavebný prvok pre tvorbu špecifického mozgového dipeptidu nazývaného homokarnozín, ktorý vzniká spojením karnozínu s kyselinou gama-aminomaslovou (GABA). Kyselina gama-aminomaslová (GABA) je hlavný tlmivý a upokojujúci neurotransmiter v ľudskom mozgu, ktorého úlohou je filtrovať nadmerné zmyslové podnety z okolia a brániť elektrickému preťaženiu nervovej sústavy.

U detí s autizmom býva tento regulačný systém GABA často oslabený, čo vedie k zmyslovému zahlteniu (precitlivenosti na zvuky či dotyk), vnúznej úzkosti, hyperaktivite, stereotypným pohybom a afektívnym záchvatom. Karnozín tým, že zvyšuje dostupnosť homokarnozínu a jemne moduluje transport zinku a medi v synaptických vačkoch, pomáha v detskom mozgu obnoviť fyziologickú rovnováhu medzi vzruchom a útlmom. Zároveň vo vyvíjajúcich sa neurónoch tlmí peroxidáciu membránových tukov a chráni mitochondrie, čím nervovým bunkám dodáva energiu ATP nevyhnutnú na tvorbu nových synaptických spojení pri učení.

Neskoršie klinické štúdie (napríklad dvojito zaslepená štúdia Mehrazad-Saber et al., Journal of Child and Adolescent Psychopharmacology, 2018) navyše potvrdili, že dopĺňanie karnozínu u detí s autizmom pomáha výrazne skvalitniť aj spánkový režim – skracuje čas večerného zaspávania, znižuje nočné budenie a zmierňuje denné prejavy hyperaktivity. Z praktického hľadiska je pre mamičky detí s PAS obrovskou výhodou to, že kvalitný karnozín vysokej čistoty (viac ako 99 %) má podobu bieleho kryštalického prášku s neutrálnou chuťou bez horkej pachuti. Ak dieťa ešte nedokáže prehltnúť celú kapsulu, mamička môže kapsulu jednoducho otvoriť a čistý prášok vysypať do lyžičky detskej výživy, jogurtu, pyré alebo obľúbeného vlažného nápoja bez toho, aby dieťa spoznalo zmenu chuti. Práve pri citlivom detskom organizme je však absolútne kľúčové zvoliť produkt vysokej čistoty (nad 99 %) získaný šetrnou fermentáciou, ktorý neobsahuje žiadne syntetické plnivá, farbivá, lepok, laktózu, kazeín ani zbytočné prídavné látky.

Karnozín a autizmus u dospievajúcich a dospelých nad 18 rokov: Podpora pri zmyslovom preťažení, vyhorení a v zamestnaní

Rovnako dôležité je zdôrazniť, že poruchy autistického spektra sa netýkajú len detí. Autizmus dovŕšením 18. roku života nemizne – z detí s PAS vyrastajú dospelí ľudia a mnohým jedincom (najmä s vysoko funkčným autizmom či Aspergerovým syndrómom) býva správna diagnóza stanovená až v dospelom veku. Dospelí ľudia s PAS čelia na vysokých školách, v zamestnaní aj v bežnom sociálnom živote neustálemu tlaku na prispôsobovanie sa okoliu (tzv. maskovaniu príznakov), čo pre ich nervovú sústavu predstavuje enormnú energetickú a oxidačnú záťaž.

Práve u dospelých ľudí nad 18 rokov prináša pravidelné dopĺňanie karnozínu v dávke 500 mg až 1 000 mg denne výraznú úľavu a podporu v štyroch kľúčových oblastiach:

• Zvládanie zmyslového preťaženia (Sensory Overload) a vnútornej úzkosti: Dospelí na spektre autizmu oveľa citlivejšie vnímajú hluk v otvorených kanceláriách, nákupných centrách, ostré osvetlenie či prítomnosť väčšieho počtu ľudí. Tým, že karnozín v čelových lalokoch zvyšuje hladinu homokarnozínu (upokojujúceho systému GABA) a tlmí nadmernú aktivitu dráždivého glutamátu, pomáha dospelému mozgu efektívnejšie filtrovať rušivé podnety z okolia a znižuje pocit vnútorného napätia a podráždenosti.
• Prevencia „autistického vyhorenia“ (Autistic Burnout) a chronickej vyčerpanosti: Dlhodobé úsilie o sociálnu komunikáciu a sústredenie vedie u dospelých s PAS k rýchlemu vyčerpaniu mitochondriálnej energie v neurónoch a k stavu hlbokej psychickej aj fyzickej únavy. Karnozín chráni mitochondrie v mozgovej kôre, tlmí bunkové prekyslenie a pomáha udržiavať stabilnú mentálnu energiu počas celého dňa.
• Podpora exekutívnych funkcií a lepšie zvládanie zmien: Mnohí dospelí s PAS zápasia s ťažkosťami pri prepínaní pozornosti medzi viacerými pracovnými úlohami, s organizáciou času a so stresom pri nečakaných zmenách v plánoch. Zlepšenie prekrvenia a synaptického prenosu v prefrontálnej kôre pomocou karnozínu podporuje kognitívnu flexibilitu, pracovnú pamäť a schopnosť sústrediť sa.
• Kvalitnejší spánok a nočná regenerácia mozgu: Nespavosť, dlhé zaspávanie a plytký spánok sprevádzajú v dospelosti väčšinu ľudí s PAS. Ochrana synapsií pred večerným preťažením glutamátom prispieva k rýchlejšiemu upokojeniu mysle pred spaním a k hlbšej regenerácii nervovej sústavy.

Prehľad účinkov karnozínu na jednotlivé oblasti mozgu a neurologické stavy

Nasledujúce dve tabuľky prehľadne sumarizujú pôsobenie karnozínu na konkrétne kognitívne funkcie, celkovú ochranu mozgu a špecifické neurologické diagnózy:

Tabuľka 1: Vplyv karnozínu na kľúčové kognitívne funkcie a celkovú ochranu mozgu

Tabuľka 2: Pôsobenie karnozínu pri špecifických neurologických stavoch podľa štúdií

Praktická biochémia: Prečo pri karnozíne rozhoduje vysoká čistota (nad 99 %) a plná 500 mg dávka?

Pri výbere výživového doplnku s obsahom karnozínu je nevyhnutné poznať jeden zásadný fyziologický fakt, ktorý rozhoduje o tom, či sa účinná látka z kapsuly vôbec dostane do mozgu, alebo sa rozloží už v krvi.

V ľudskej krvnej plazme a v črevnej výstelke sa nachádza špecializovaný rozkladný enzým nazývaný sérová karnozináza (CN1). Úlohou tohto enzýmu je štiepiť prijatý karnozín na dve samostatné aminokyseliny.

Čo to znamená pre zákazníka a rodiča v praxi: Ak si kúpite poddimenzovaný prípravok (alebo viac-zložkovú zmes), ktorá v jednej kapsule obsahuje len 50 mg, 100 mg alebo 150 mg karnozínu, enzým karnozináza v krvi toto malé množstvo okamžite rozštiepi. Do cieľových štruktúr mozgu (do čelových lalokov a hipokampu) sa tak nedostane prakticky žiadny neporušený karnozín.

Ako preukázali farmakokinetické a klinické štúdie (Gardner et al., 1991; Boldyrev et al., 2013), na to, aby sa enzým karnozináza v krvi dočasne nasýtil a neporušený karnozín mohol plynule preniknúť cez hematoencefalickú bariéru až k neurónom, je nevyhnutné prijať jednorazovú dávku minimálne 400 až 500 mg karnozínu vysokej čistoty (viac ako 99 %). Pre dospelých (vrátane dospelých nad 18 rokov s PAS, pri podpore kognitívnych funkcií a prevencii neurodegenerácie) sa odporúča 1 až 2 kapsuly denne (500 mg až 1 000 mg); pri podpore detí s PAS sa v klinických štúdiách osvedčilo rozdelenie dávky na rannú a popoludňajšiu časť (prášok z kapsuly je možné pohodlne vysypať do jedla alebo nápoja).

Klinická sila a čistota bez kompromisov: AM LAB Karnozín 500 mg

Hľadáte skutočne účinný karnozín v dávke, ktorá spoľahlivo prekoná enzým karnozinázu a vyživí mozgové tkanivo? Každá vegánska kapsula nášho produktu obsahuje plných 500 mg bioaktívneho karnozínu vysokej čistoty (viac ako 99 %) získaného šetrnou mikrobiologickou fermentáciou. Vyrobené v Nemecku podľa najprísnejších farmaceutických noriem ISO a GMP – úplne bez balastných plnív, farbív, lepku, laktózy a alergénov. Kapsulu je možné v prípade potreby ľahko otvoriť a čistý prášok s neutrálnou chuťou zamiešať do jedla alebo nápoja.

Zobraziť Karnozín 500 mg ➔

Často kladené otázky o karnozíne, mozgu, autizme a demencii (FAQ)

Zoznam použitých zahraničných klinických a vedeckých štúdií (PubMed / NIH)

1. Chez MG, Buchanan CP, Aimonovitch MC, Becker M, Schaefer K, Black C, Komen J. Double-blind, placebo-controlled study of L-carnosine supplementation in children with autistic spectrum disorders. J Child Neurol. 2002;17(11):833-837.
2. Mehrazad-Saber Z, Kheirollahi M, Ghaedi H, et al. Effects of L-Carnosine Supplementation on Sleep Disorders and Disease Severity in Autistic Children: A Randomized, Double-Blind, Placebo-Controlled Pilot Study. J Child Adolesc Psychopharmacol. 2018;28(10):699-704.
3. Hisatsune T, Kaneko J, Kurashige H, et al. Effect of Anserine/Carnosine Supplementation on Verbal Episodic Memory in Elderly People. J Alzheimers Dis. 2016;50(1):149-159.
4. Corona C, Frazzini V, Silvestri E, et al. Effects of dietary supplementation of carnosine on mitochondrial dysfunction, amyloid pathology, and cognitive deficits in 3xTg-AD mice. PLoS One. 2011;6(3):e17971.
5. Hipkiss AR. Could carnosine or related structures suppress Alzheimer's disease? J Alzheimers Dis. 2007;11(2):229-240.
6. Preston JE, Hipkiss AR, Himsworth DT, Romero IA, Abbott JN. Toxic effects of beta-amyloid(25-35) on immortalised rat brain endothelial cell: protection by carnosine, homocarnosine and beta-alanine. Neurosci Lett. 1998;242(2):105-108.
7. Rokicki J, Li L, Imabayashi E, Kaneko J, Hisatsune T, Matsuda H. Daily Carnosine and Anserine Supplementation Alters Verbal Episodic Memory and Resting State Network Connectivity in Healthy Elderly Adults. Aging Dis. 2015;6(5):334-345.
8. Boldyrev AA, Aldini G, Derave W. Physiology and pathophysiology of carnosine. Physiol Rev. 2013;93(4):1803-1845.
9. Stuerenburg HJ, Kunze K. Concentrations of free carnosine (a putative membrane-protective antioxidant) in human muscle biopsies and rat muscles. Arch Gerontol Geriatr. 1999;29(2):107-113.
10. Trombley PQ, Horning MS, Mayer ML. The physiological role of carnosine in the brain. Neuron. 2000;28(2):331-334.